KristinablogVždy je čo povedať... :)

Najlepšia kamarátka - žena môjho života

Publikované 07.09.2015 v 20:33 v kategórii Priateľstvo, prečítané: 307x

Bolo to tak dávno že ani neviem kde začať. Jedno, čo je však úplne jasné je, že táto žena mi zmenila život od základov.
Keď som rozmýšľala, o čom bude písať môj druhý článok na novom blogu, trvalo asi minútu kým som v tom mala jasno. Bude o mojej najlepšej kamarátke. Volá sa Alenka a býva na východnom Slovensku, čo znamená, že sme od seba každý deň vzdialené asi tak 200 kilometrov. Je to dosť však? A ako sa vlastne zrodilo niečo tak krásne ako to, čomu dnes vravím najväčšie, najkrajšie a najsilnejšie kamarátstvo? 

Pred dvoma rokmi som sa začala baviť so 14 ročnou Alenkou. Bolo to presne 31.5. Bola milá a veľmi veľmi zvedavá. Čo iné nás mohlo spojiť ako to, čo obe veľmi milujeme a to je hokej. Chcela podpisy od hráčov jej obľúbeného tímu, ktorému fandí do dnes. Pomohla som jej napísať list a ona ho s veľkým očakávaním poslala. Každý deň mi písala, ako jej ešte žiadna obálka neprišla a každý deň sme si povedali že veríme. Nebolo to hneď najlepšie kamarátstvo... ani zďaleka. Mali sme odlišné názory, odlišné záujmy. Predsa, bola som o dva roky staršia a aj to zohrá v takom veku dôležitú rolu. Bavili sme sa väčšinou o hlúpostiach, ktoré ale taktiež zohrali dôležitú rolu. Ja som mala svoje kamarátky, ona zasa svoje. Nestarali sme sa jedna do druhej a veľmi dlho trvalo, kým sme začali rozmýšľať o prvom výlete. Myslím však, že to bol najlepšie naplánovaný deň.. dokonca dva. 
Neviem ako to to dievča robilo no z milého dievčatka až mrazivo rýchlo vyrástla silná, veľmi múdra žena. Niekedy sa len tak pozastavím nad tým, ako neskutočne rýchlo tie dni, mesiace a roky prešli. Každým jedným dňom, čo sme spolu boli si získala viac a viac mojej oddanosti a aj keď som sa zachovala ako sebec a uprednostnila ju na míle do popredia od všetkých ostatných, neľutujem to. 
Okamih, kedy som pochopila že som celý čas mala pri sebe tú najlepšiu osobu? Bolo to vo februári. Zahraničná prax zo školy, tri mesiace ďaleko od svojej rodiny, zvykanie si nových ľudí. Práve vtedy mi ukázala že som silná a že to zvládnem. Volali sme každý deň aj štyri hodiny a nikdy nebolo ticho, vždy bolo počuť smiech či naopak plač, keď toho už bolo na obe veľa. Viete kto vás podporí tým, že keď máte tak ďaleko zdravotné problémy vyhľadá si doktora a spýta sa ho čo sa s tým dá robiť? ONA. Nikto iný okrem rodiny by to pre mňa nikdy nespravil. Nevedela som sa dočkať kedy prídem domov a znova sa uvidíme. Ona bola ten môj pohonný motor do každého nového dňa. Nie len v zahraničí, je ním dodnes. Často sme si plánovali, kde všade pôjdeme. Viete čo je krásne? Neboli to len plány. Kúsok po kúsku, deň po dni je za nami ďalší už splnený sen a ďalšia výzva pred nami. Ďakujem ti za Michalovce, Poprad, Bystricu, Medzibrod Brezno a aj za Prešov :) 
Každý z vás určite má niekoho, kto má tie pomyselné krídla. Čo ak nie sú pomyselné? Sú skutočné, len my ich nevidíme. Aj ona ich má. Je to kamarátka, akú by som priala každému jednému z vás. Každý deň niečím prekvapí a vôbec ju nezaujíma, že sa na jej hlbokých myšlienkach začnem smiať medzi cudzími ľuďmi trebárs na zástavke MHD. Je veľmi hrdá a aj ironická no vždy má na iróniu dôvod. Viete v čom je ale najviac výnimočná? V tom, že je, že existuje. A tak ako to opakujem dnes, budem to opakovať každý deň ešte pekných pár rokov.. Neviem a nechcem si už predstaviť život bez teba Karlíku. ĽÚBIM ŤA!!!! 
Dnes už má 17 a o rok letíme do New Yorku. 



























Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • kika 07.09.2015 v 22:35 Krásne povedané


  • kristinablog.infoblog.sk 08.09.2015 v 17:26 ďakujem :)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?