KristinablogVždy je čo povedať... :)

Ten zvláštny CIT

Publikované 08.04.2017 v 14:01 v kategórii Ľudia, prečítané: 42x

To, ako sme sa spoznali si pamätám úplne presne, no nie je to až tak dôležité. Dôležité je to, čo mi priniesol do života a do akej miery ma zmenil.... v oboch smeroch.

Nie, nezačala som vetou kde bolo tam bolo žila raz malá princeznička, ktorá mala všetko a už niekde v diaľke na ňu čakal krásny princ, ktorý ju raz prišiel vyslobodiť z vysokej veže ale predtým musel vyhrať súboj s drakom. Každé malé dievčatko si to tak predsa želá nie? Keď som pochopila že takto to asi nepôjde a že pravá láska na mňa nečaká ani v škôlke a ani v prvej triede na základnej povedala som si, že asi radšej počkám a možno sa dočkám. Nie každý v živote sa dočká, no ja som dúfala že budem patriť k tým šťastnejším. Bola som. Dokým som si škrtla v mojom fiktívnom denníčku 20 rokov na  vekovom konte, mi do života predsa len vstúpil. Láska na prvý pohľad? Hmm.. zoznámenie cez kamarátov? V tomto prípade nepoznám ani jednu z týchto možností. Vieš, každá láska vzniká krásnou výmenou pohľadov, roztrasením nôh, prvou romantickou pusou v daždi. Moja láska zaklopala na dvere vtedy, keď som vynadala fakt ironickému sarkastickému   kamošovi za to, že sa správa ako totálny idiot a mal by sa už nad sebou konečne zamyslieť a pozastaviť, pretože je totálne blbý a keď bude taký naďalej, nikto ho nebude mať rád. A kedy druhýkrát? Keď mi tento ultramegablbý kamoš o polnoci oznámil že sa práve rozhodol, že budem na druhý deň cestovať pol republiky preto, aby sme sedeli na zimáku, on bude fandiť zeleným a ja modrým. Vtedy som si povedala Dokelu Kristína asi je tu niečo zlé. A viem, som si istá tým, že od toho momentu som toho chlapca mala rada, zbožňovala, ľúbila a milovala každou minútou viac a viac. Ako sa cítila princezná keď v diaľke videla cválať jazdca s pocitom a nádejou, že je to ten princ, áno TEN, ktorý to pri drakovi nezbabre a neskončí ako uhlík a že ju statočne vyslobodí, posadí na koňa a odcválajú spolu za šťastným životom? Asi tak ako ja, keď mi tento chlapec zo sekundy na sekundu len tak medzi rečou a nedeľnou kamarátskou (u mňa už teda nie) chvíľkou oznámil že asi sa do mňa akýmsi spôsobom tak trocha zaľúbil. Princezná, princ, kôň, šťastie máš? Áno rytier statočne zoskočil z koňa s odhodlaním že on bude ten, kto zvíťazí. Aj ten môj to tak spravil. Nehovorím že to bude ľahké aj náš drak mal svoje meno a mohla som čakať že skôr či neskôr na neho odniekiaľ vyskočí. Každá princezná sa bojí draka, to je snáď jasné no nie? Veľký, škaredý a nebezpečný. Niektoré neviem či odvážnejšie alebo naivnejšie princezničky si myslia, že drak možno nie je až taký nebezpečný. A tak som to skúsila aj ja. Dovolila som aby sa tento statočný chlapec stal mojim všetkým mojou oporou mojou záchranným kolesom aj rukávikom v každom jednom období. Bol pri mne dňom aj nocou veď viete ako to je u čerstvo zaľúbených ľudí. Ak tá sladkosť... čudujem sa, že som zo seba nedostala cukrovku. Ak predtým tomu blbému kamošovi vadilo, že som mu aspoň raz za mesiac nepovedala, že ho mám aspoň minimálne rada, teraz som sa snažila dokazovať to aj za tie zameškané mesiace. Chápte ma, ten idiot v ňom sa vážne schoval aspoň na chvíľu nedalo sa nezamilovať sa hneď. Po tomto období rytier schádza z koňa a predtým ako sa stretne s drakom sa snaží prejsť cez labilný most, ktorý visí nad ohnivou horúcou lávou. Každý jeden schodík, bolo našich pár dní a on ich prechádzal statočne...myslela som si a dúfala v to. Samozrejme, že zaváhal pri pár z nich. Aj ja by som. Prišlo leto a aj jeho predposledný schodík, ktorý sa zlomil a chýbala sekunda a môj statočný chlapec ku mne už nikdy nedorazí. Jasné, princeznička zamilovaná do svojho záchrancu plakala a plakala, až si niekde tam hore vyplakala aby mu dali ešte šancu, aby dali šancu aj mne. A keď on hovorí, že sa druhýkrát narodil, tak spolu s ním aj moje srdce. Keby som vedela, že do ďalšieho zranenia mu zostáva už len pár dní, netešila by som sa až tak. Viete, keď chce byť človek šťastný, občas musí počítať s tým, že to párkrát bude veľmi bolieť a že párkrát si pri páde na ústa pekne odrie kolená. Ja som s tým nepočítala. A tak ako tá princezná v najvyššej komnate vo veži aj som si namýšľala že rytier si po mňa príde bez toho, aby sa stretol s drakom, alebo že drak nebude robiť žiadne scény a povie „šak okej ber si ju a choď aj ty ja si zapnem film dám si pukance a všetko je faajn“ Nie drak musel ako na TRUC robiť problémy a akosi si ho uchmatol do pazúrov. Princezná už prestala dúfať, že tento pokus by vyšiel. Fasa.. milý bol, pekný bol, milovala ho a aj tento to zbabral. A tak si princeznička vo vezičke sadla na posteľ zalomila rukami a kašlala na celý svet. Teraz o 100 násobne viac ako tomu bolo predtým. Dievča v skutočnosti odišlo do iného mesta a začalo nový život s nádejou, že všetko čo jej zostalo v srdci a niekto len tak prišiel a surovo to vytrhol prebolí. Že tá rana čoskoro zmizne. Klamala si, že to až tak nebolí.. nie, veď vážne som okeeej... faaaakt. Keď len tak niekto príde a vezme vám to, čo tak milujete ako sa cítite? Blbo že? Hej.. bol to fakt blbý pocit brrrr. Už ani princezná vo veži nedúfala, že by sa tohto udatníka dočkala. Až....

Až jej jedného krásneho večera zaklopal na dvere. Dokelu počkať... Dole je veľký drak, ktorý ho dávno zjedol a on ti teraz klope na dvere? Slečna samota ti škodí alebo oslov iného dílera keď sa raz z tej izbičky dostaneš. Samozrejme že jej tým ublížil. Veď meškal a vôbec to nebol krátky čas!! On mal jednoducho prísť, na prvý pokus to dať a odísť s ňou, aby spolu žili šťastne až do smrti. Toto bol až druhý pokus a také prešľapy princezné neodpúšťajú. Viete čo je najkrajšie na tom, keď niekoho skutočne milujete? Že tá láska tam zostane a len tak sa jej nechce ísť preč. Ani keď zostala v srdci diera a máte pocit, že nie je šanca aby tam niečo zostalo lebo bolesť všetko vyplavila a odfúkla ako hurikán. Ale ono to tam stále je. Stále sa to niekde udrží a dokáže to rásť. Znova skúsiť rásť.. Princ si princeznú zobral na ruky a ona mu cestou vysvetľovala, že drak nie je dobrý. Ale on to vie už aj sám. Až keď spolu prekročili prah dverí a vedeli, že už konečne po všetkom ťažkom môže začať to, načo sa tak dlho čakalo. A ja tiež. Lebo v tom srdci tá diera už nie je. Síce jazvička nezmizne ale pravidelne sa ošetruje každým jedným Milujem ťa, ktoré mi povie. Balzam na moje srdce, dušu, na celý život. A ako sa hojí jeho jazva ktorú si spôsobil sám? To ja neviem ale verím, že ho bolí občas rovnako ako mňa tá moja. Hej.. aj naoko dokonalá láska môže byť chovaná najškaredšími klamstvami. Aj naoko dokonalá láska môže padnúť na úplne dno a znova sa z neho postaviť. A znova je na nohách, šťastná a princezná už nemyslí na to, že musela plakať za princom ktorého chcel drak pre seba. Teraz ho má pri sebe a konečne verí na šťastné konce. Aj keď vie, že toto nie je koniec a príde ešte veľa ťažkých chvíľ. Vie, že toto je začiatok. Začiatok niečoho, čo už nechce aby skončilo.♥

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?